O mne

MIRIAM KUČERKOVÁ

Volám sa Miriam Kučerková. Môj príbeh môže byť podobný tvojmu…tak sa neľakaj, ak to tak je. Možno si prestala prijímať seba, možno svoj život a možno oboje. Ako ja…vtedy, pred rokmi. Bez prijatia sa nedokážeme posunúť vpred a posun je dôležitý, tak dôležitý. Ak sa nepostavíme zoči voči pravde, tej pravde o nás, náš život sa stáva bremenom, ktoré si nesieme na svojej ceste.

A tak som sa postavila zoči voči pravde, postavila som sa svojmu príbehu…začalo sa to v 10-tich rokoch, tlak školy, nesplnená predstava, že budem jednotkárka, moje meniace sa telo, z dieťaťa na ženu, konštatovanie spolužiaka že mám veľký zadok…toto všetko ma dostalo do porúch príjmu potravy.. anorexia, bulímia, striedanie s max športovým výkonom. Dlhé roky dávania svojho tela na 1.miesto,dlhé roky pocitu ,úžasného pocitu víťazstva a kontroly nad sebou a aj dlhé roky stagnácie, bez radosti a chuti do života. Pokus o samovraždu, ktorý nevyvolal vôbec žiadnu zmenu. Chcela som utiecť, utiecť pred svojimi myšlienkami, pred zlyhaním, pred nedostatočnosťou, smútkom a depresiou. Štúdium nemeckého jazyka na jazykovej škole ma dostalo k jobu učiteľky nemčiny a v tom momente akoby dostal môj život určitý smer, hodnotu a naplnenie .

Dávať a prijímať informácie, energiu a úsmev ma vrátili späť do reality, zdravej reality. Nasledoval život v zahraničí, možno opäť túžba po úniku a možno túžba postaviť sa konečne na vlastné nohy, nemusieť spĺňať predstavu niekoho iného o tom, aká mám byť a ako mám žiť. Boli to najťažšie, no zároveň najkrajšie roky, množstvo lekcií, úžasných ľudí, aj tých menej, množstvo uvedomenia, že ten skutočný život sa nedeje nám ale pre nás. Taliansko, môj 2.domov, ma naučilo láske k životu, láske k sebe, k iným, nutnosti vnímať chuť jedla, vnímať krásu momentu, objímať a radovať sa.20 famóznych rokov, akoby v 1 línii, bez vzostupov a pádov, ktoré nám dávajú možnosť cítiť sa, cítiť našu silu, ma doviedli opäť do stavu akejsi letargie…

Všetko navôkol sa menilo, ľudia prichádzali a odchádzali, len ja som stála na tom istom mieste. Dostala som strach, že sa nič nezmení, že už nič veľkého neprežijem, že budem ďalších 10 rokov v tej istej práci ,v tom istom vzťahu, všetko nemenné. Poznáš ten pocit? Niekto sa bojí zmeny a ja som sa zľakla toho, že sa žiadna neudeje.. vyhorela som a zúfalo som potrebovala zmenu . Prišla a nie len jedna, bola to moja záchrana…množstvo vzdelávania, množstvo cestovania po svete, množstvo skúseností v inšpirácii a usmernení iných ,aby našli odvahu ísť si za svojimi snami.